Je streda, slnečné ráno a ja nastupujem do poloprázdnej električky číslo 1 aby som sa dohrkal do práce. Na tretej zastávke pristupuje slečna, postaví sa necelé dva metre odo mňa a tromi prstami s leopardími nechtami sa jemne chytí vertikálnej tyči jak najväčšia fajnovka na zemeguli.

Premeriam si ju pohľadom od čiernych čižiem po kolená, cez úzke napasované rifle s vypučeným zadkom, jemne vytŕčajúcim svetríkom, modrou bundičkou ktorej chrbát zakrývajú odfarbené vlasy asi 22 centimetrov nad prdelou. Slnko svieti do električky, no slnečné okuliare má vo vlasoch, asi aby jej držali účes, takže žmúri oči jak komparzisti vo filmoch Jackieho Chana.

Očami prebehne cestujúcich v električke a skúma, či si ju niekto všíma. Ja stojím vzadu, počúvam Rogera Mireta a Disasters, okuliare mám na očiach, veď svieti slnko a keďže si všimne moju hlavu natočenú jej smerom, jemne zavrtí prdelou, čo neunikne mojmu bystrému oku, ale aj tak mám v piči.

Na ďalšej zastávke pristupuje viac ľudí, prevažne mladých chlapov a zopár žien. Štvrtý prst s umelým nechtom obopína tyč a hlava neustále sonduje okolie, či su ju niekto všíma. Rozmýšľam, ako by s takými nechtami hrala frisbee, lozila po skalách, krájala paradajky, miesila cesto na koláč, zapínala si zips na nohaviciach, utierala komfortne riť alebo ako sa jej môže písať na klávesnici. Síce možno pracuje perami a nepotrebuje prsty, ktohovie ..

Niektorí chlapi si ju premerajú, jeden dokonca sám pre seba pokýval súhlasne hlavou, obzrel si jej prdel a opäť pokýval hlavou. Na zastávke pri Botanickej záhrade pristupujú 3 študentky, jedna, ničím zaujímavá, úplne bežná baba v teniskách, menčestrákoch a šatkou okolo krku sa k nej postaví a chytí sa rovnakej tyči. Pani dokonalá sa na ňu povýšenecky pozrie, ohrnie nosom a posunie sa mierne vľavo, ako keby mala študentka choleru. Mladá si to nevšíma a sleduje križovatku pred mostom Lafranconi. Pani dokonalá sa stále obzerá, či je stredobodom električky na čo sa je len pousmejem, Roger Miret práve spieva refrén Outcast Youth a slniečko neprestáva svietiť cez zatvorené okná dovnútra.

Študentka si všimne, ako sa pani dokonalá prehrabuje vo vlasoch, žmúri oči kvoli slnku, vrtí zadkom a neustále sa obzerá okolo seba. Chlapík, čo pokýval hlavou vystupuje pri PKO a ostatní si ju nevšímajú. Pár krát si nahlas odfukne jak keby pol dňa makala s krompáčom a akonáhle električka vchádza to tunela a v oknách vidieť odraz cestujúcich, využíva tento moment aby si skontrolovala ksich, či má dosť omietky, dobre vytieňované oči a nezabúda na vytočené mihalnice, ktoré jemne zmenili kontúry neustálym žmúrením. Nie je spokojná s obočím a naslinený prst upravuje vlnovku nad ľavým okom. Napadne mi, ako sa jej asi tak potia nohy v tých čižmách, keď je vonku asi 10 stupňov a či vôbec takáto pani dokonalá prdí. Asi nie, veď ženy neprdia, či?

Osadenstvo električky sa moc nezmenilo, prichádzam na zastávku Kamenné námestie, prichádzam ku študentke a nie úplne po tichu, ba pomerne nahlas jej hovorím: "Všimol som si, že si milá baba, nie ako tá piča vedľa teba .." na čo som dal dôraz na slovíčko 'všimol' len aby som nasral pani dokonalú, že ju som si vlastne vôbec nevšimol. Zopár chlapov sa zasmialo, staršia pani sediaca pod pani dokonalou neveriacky pokrútila hlavou, ničím zaujímavej študentke zažiaril veľký úsmev na tvári a pani dokonalá sa asi urazila a jediné čo som začul bolo 'kokot'. Asi si spomenula, čo jej chýba alebo čo ..

Tak teraz neviem, či som niekoho potešil alebo niekoho nasral ..